Skúsenosť MOC (Movimento de Objectión de Conciencia) s pomáhaním ľudí vo väzení je založená na kampani občianskej neposlušnosti proti povinnej vojenskej službe – kampani insumisión 1971-2002, v ktorej boli uväznené tisíce insumisov (odporcov vojenskej služby). Počas tohto obdobia boli navrhnuté a odskúšané rôzne spôsoby podpory väzňov. Jeden z najhodnotnejších boli bezpochyby 'podporné skupiny'.
Predstavme si konkrétny prípad, aby sme ilustrovali, ako tieto skupiny fungujú. Bixente Desobediente je insumiso, ktorý si bude musieť odpykať trest 2 roky, 4 mesiace a 1 deň. Musí zvolať stretnutie s ľuďmi, ktorí sú mu blízky (rodina, priatelia). Na prvé stretnutie príde jeho priateľka, jeho sestra, traja priatelia zo susedstva, kamoš z univerzity, bratanec, chlapík, ktorého stretol v antimilitatistickej diskusnej skupine a sused. Táto skupina posudzuje jeho rozhodnutie byť insumisom, diskutuje o jeho motívoch a následkoch, ktoré by to mohlo priniesť. Keďže nie všetci rozumejú pojmom ako občianska neposlušnosť, nenásilie, priama akcia a antimilitarizmus, skupina si na ne taktiež posvieti. Na nasledujúcich stretnutiach stanovia ciele a po výdatnom brainstormingu a diskusii vymyslia nasledovné ciele:
1) Emočná podpora:
Emočné podporovanie Bixenteho je dôležité počas jeho času pred jeho súdnym procesom, na súde samotnom a vo väzení. Jedným návrhom je prenajať si autobus, aby každý kto chce mohol ísť na súd a byť svedkom súdneho procesu. Ďalšími návrhmi je navštíviť Bixenteho vo väzení a pobádať ostatných, aby mu písali listy. Myšlienkou je, že by sa nemal cítiť byť sám a mal by mať nepretržitý kontakt s nápomocnými priateľmi. Táto podpora by sa tiež mala rozšíriť na jeho blízkych, ako sú jeho rodičia.
2) Logistická podpora:
Pred svojím súdnym procesom a aj vo väzení bude Bixente potrebovať materiálnu podporu. Pred svojím súdnym procesom sa skryje, aby sa vyhol zatknutiu a vyšetrovacej väzbe, takže ľudia mu musia preniesť veci z predchádzajúceho miesta jeho pobytu na jeho súčasné miesto, aby ho nechytili. Vo väzení potrebuje knihy a papier, aby mohol pokračovať vo svojich štúdiách. Aj toto je práca podpornej skupiny.
3) Politická práca:
MOC, hnutie do ktorého Bixente patrí, je zodpovedné za politickú prácu. Avšak, podporná skupina môže s nimi tiež spolupracovať a zapájať sa do protestných akcií organizovaných MOC – najmä tí, ktorí sú zapojení do jeho súdneho procesu a uväznenia. Skupiny sa zároveň môžu politicky prihovárať na miestach, kde je Bixente známy – v jeho susedstve a na univerzite – aby maximalizovali výhody, ktoré im poskytla neposlušnosťou Bixenteho a ostatných väzňov. Podporná skupina tiež môže dať dokopy emailový zoznam, aby ľudí informovala o jeho prípade, a web stránku s informáciami o Bixenteho prípade, antimilitarizme, odporu voči vojenským výdavkom v podobne vojnovej dane, mierovému vzdelávaniu a odkazmi na súvisiace stránky. Niekedy Bixente napíše list, ktorý bude môcť kolovať. Podporná skupina by sa mala koordinovať s MOC – napríklad, jeden člen bude navštevovať mítingy MOC – a sledovať, či sa ich akcie zhodujú s celkovou kampaňou MOC.
Podporné skupiny sú veľkou pomocou nie len pre väzňa, ale tiež pre MOC. Zdieľajú prácu a slúžia tiež ako vstupné body pre ľudí, aby sa pripojili k hnutiu. Koordinácia medzi politickou skupinou, podpornou skupinou a s väzňom je základom. Dôležitá je stabilná, častá komunikácia. Politické kritériá pochádzajú z politického hnutia, nie z väzenia; avšak väzenské návštevy od členov oboch skupín sú dôležité pre rozvoj a koordináciu práce.
Comments
There are no comments on this article. Have you got something related to this topic, you'd like to say? Please feel free to be the first person to make a comment.
Tambah komentar baru