Medzinárodné antimilitaristické pochody

Späť na obsah

Od Milana

Medzinárodný nenásilný pochod za demilitarizáciu (Medzinárodný pochod) bol každoročnou akciou v Európe od roku 1976 do roku 1987, ktorá pomohla rozšíriť myšlienku organizovania prostredníctvom afinitných skupín, s výcvikom v nenásilí a rozhodovaním pomocou konsenzu.

Zúčastnil som sa štyroch pochodov a bol som zapojený do organizovania troch z nich: v roku 1983 v Bruseli proti IDEE (exhibícia elektronickej obrany), v roku 1984 v Grebenhaine, (Fulda-Gap, blokovanie vojenských manévrov) a v roku 1985 v Dánsku (proti jadrovým zbraniam).

Moja prvá blokáda bola v roku 1979 v Ramsteine, kde sme sa už organizovali v afinitných skupinách, rozhodovali pomocou konsenzu a s radou hovorcov (to jest, jeden 'hovorca' pre každú skupinu). Takmer všetky Medzinárodné pochody (alebo tábory) a väčšie akcie sa organizovali takýmto spôsobom. Takže pre mňa to vyzerá tak, že táto myšlienka nehierarchických spôsobov organizovania nenásilnej priamej akcie sa prinajmenšom čiastočne šírila vďaka Medzinárodnému pochodu – ale jednoducho to mohlo byť aj tak, že to bol ten druh akcií, ktoré som si zvolil navštevovať.

V roku 1982 som navštívil môj prvý „Výcvik pre trénerov“, kde sme sa naučili viac o systéme afinitných skupín a rozhodovaní pomocou konsenzu. Počas 80tych rokov bol veľký dopyt po nenásilných výcvikoch a jednou z pravidelných tém boli „nehierarchické spôsoby organizovania nenásilnej priamej akcie“.

Zistil som, že medzikultúrny profil Medzinárodného pochodu je veľmi posilňujúci a domnievam sa, že mnohí účastníci boli nadchnutí, aby išli domov šíriť myšlienky a formy organizácie. Taktiež sme mohli použiť príťažlivosť medzinárodnej akcie, aby sme zatiahli viac a rôznych ľudí do akcie, čo by sa stalo s čisto lokálne organizovanou akciou.

Na týchto pochodoch sme tiež nadviazali spojenia so súvisiacimi témami. Napríklad, ja som sa naučil o celostnej terapii ako spôsobe konfrontovania osobných vzorov, ktoré obmedzujú našu tvorivosť. Toto sa dnes deje s akciami/tábormi G8. Jeden reportér to okomentoval slovami „azda najväčší politický vplyv týchto dní nastane, keď títo mladí muži a ženy pôjdu domov, späť ku svojmu 'normálnemu' životu – zmenení vďaka tejto skúsenosti, posilnení a vychovaní vďaka akciám, ktoré urobili, a vďaka podpore, ktorú dali a dostali“.

Dobrá skúsenosť je ako semeno, ktoré chvíľu odpočíva v úrodnej pôde a potom rastie, čím sa možno stáva pekným motýľom alebo výživnou rastlinou. Pre mňa – a myslím si, že aj pre mnohých ďalších – Medzinárodný pochod také semená zasial.